DIAGNOSTIKA ALERGIE

ANAMNÉZA

Základom diagnostiky je anamnéza: podrobný rozbor ťažkostí pacienta.

Lekár ďalej vykonáva fyzikálne vyšetrenie pacienta (celkové lekárske vyšetrenie).

Vyšetruje celkový stav pacienta so zameraním na patričné príznaky či orgány. Často je potrebné špecializované vyšetrenie ďalšími špecialistami, niekedy aj za použitia prístrojov (ORL – vyšetrenie nosohltanu a uší, pľúcne, gastroenterologické a ďalšie špecializované vyšetrenia). Mnohí pacienti sa bránia ďalším vyšetreniam, hlavne kvôli „strate“ času a obťažovaniu sa návštevou ďalších ambulancií. Uvítali by vyriešenie svojich problémov v jedinej ambulancii. Je to pochopiteľné, nie však reálne.  Dnešná medicína používa mnohé špecializované metodiky, ktoré presahujú možnosti jedného špecialistu. Je dôležité, aby pacient bol vyšetrený čím dôkladnejšie, len na základe dobrého a dôkladného vyšetrenia sa dá urobiť správna diagnostika a nastaviť správna a účinná liečba. Ak sa ukáže, že príčinou (alebo hlavnou príčinou) ťažkostí pacienta nie je alergia ale iné ochorenie, jeho riešenie nie je v kompetencii alergológa. Mnohé choroby si vyžadujú súčasnú starostlivosť a kooperáciu viacerých špecialistov. Zdanlivá úspora času sa často v budúcnosti vypomstí nepriaznivým vývojom choroby s ďaleko väčšou stratou času, vyššími nákladmi na liečbu aj väčšími zdravotnými ťažkosťami.

Neoddeliteľnou súčasťou diagnostiky alergie sú testy na zistenie príčinného alergénu. Najčastejšie používané sú kožné testy. Existujú ich viaceré modifikácie, no najčastejšie používanou a základnou metodikou sú tzv. prick –  vpichové kožné testy.

Laboratórne sa zisťujú protilátky proti alergénom – špecifické IgE protilátky. Vyšetruje sa buď celý štandardný súbor protilátok (inhalačné, potravinové a iné alergény), alebo jednotlivé vytipované alergény. Novšou laboratórnou metodikou je molekulová diagnostika (vyšetrenie alergénových komponent), ktorá dokáže bližšie analyzovať jednotlivé alergény. Jej nevýhodnou je menšia dostupnosť, ekonomická náročnosť a nie vždy jednoduchá interpetácia výsledkov.

Na posúdenie prítomnosti stupňa alergie sa používajú ďalšie laboratórne vyšetrenia: hladina celkových IgE protilátok, počet eozinofilov v krvi a mnohé iné.

Pri podozrení na inú poruchu imunity ako je alergia, sa robia laboratórne testy z hľadiska imunodeficitu (obranné protilátky, vyšetrenie nešpecifickej a bunkovej imunity), autoimunity (autoprotilátky), zápalové parametre, či vyšetrenie protilátok z hľadiska imunity po prekonanej alebo pretrvávajúcej infekcie (tzv. sérológia).

Niekedy sú potrebné ešte ďalšie doplňujúce laboratórne vyšetrenia na posúdenie celkového stavu organizmu, či pridružených ochorení a porúch.

Podľa konkrétneho ochorenia sa používa rad doplňujúcich a pomocných vyšetrení:

  • kontrastné vyšetrenia (röntgen, CT, magnetická rezonancia a i.)
  • funkčné testy (dýchací trakt: spirometria, funkčné vyšetrenie pľúc, vyšetrenie oxidu dusíku vo vydychovanom vzduchu – FeNO),
  • mikrobiologické vyšetrenia (kultivácia hlienu z dýchacích ciest, kultivácia z nosohltanu, z moču),
  • biopsia (mikroskopické vyšetrenie napríklad vzorky kože, pľúcneho tkaniva a i.),
  • podľa konkrétneho stavu iné špecializované vyšetrenia.

Samozrejme, nie u každého pacienta je potrebné vykonať všetky tieto vyšetrenia, lekár sa rozhoduje na základe celkového stavu, výsledkov základných vyšetrení a konkrétnej situácie.

Veľmi dôležitou súčasťou je posúdenie vplyvov životného prostredia na zdravotný stav – rozbor pracovného, domáceho prostredia, vplyvy životosprávy, pohybovej aktivity, návyky (fajčenie, alkohol, drogy).  Je pozoruhodné, aké chudobné údaje možno získať od pacientov z tejto oblasti. Často sa stretávame s odmietaním poskytnutia údajov z oblasti zamestnania či návykov, mnohí ľudia otázky lekára z tejto oblasti hodnotia ako nevhodné zasahovanie do svojho súkromia. Očakávajú vyriešenie svojho zdravotného problému akoby oddelene od svojho životného štýlu a vplyvov prostredia. Mnohí ľudia od lekára a medicíny očakávajú vyriešenie svojich zdravotných ťažkostí tak, aby sa mohli vrátiť k štýlu života, ktorý ich spôsobil (fajčenie, hektický životný štýl, prejedanie sa, nedostatok pohybovej aktivity a pod.). Problematike vplyvov pracovného prostredia, profesie na zdravotný stav sa venuje lekársky odbor pracovné lekárstvo a hygiena pracovného prostredia.