FAQ

ČASTO KLADENÉ OTÁZKY

  1. Dá sa zabrániť vzniku alergie?
    Nedá – náchylnosť k vzniku je vrodená, geneticky podmienená. Ovplyvniť sa dá priebeh alergie – liečbou a ďalšími opatreniami.
  2. Ako sa dá ovplyvniť priebeh alergie?
    Predpokladom riešenia je podrobné alergologické vyšetrenie, podľa potreby aj s ďalšími doplňujúcimi vyšetreniami. Na základe výsledkov a vyhodnotenia stavu je možné nasadiť správnu liečbu a navrhnúť ďalšie potrebné opatrenia (životospráva, domáce prípadne pracovné prostredie, profesia, stravovanie…).
  3. Ako sa dostať na alergologické vyšetrenie?
    Na alergologické – podobne ako aj na iné špecializované vyšetrenie – odosiela pacienta ošetrujúci lekár. Môže to byť praktický lekár, ale aj iný lekár, ktorý požaduje konkrétne vyšetrenie. Tento lekár by mal posúdiť stav pacienta a odoslať ho cielene k patričnému špecialistovi s konkrétnou požiadavkou. V praxi sme často svedkami toho, že pacient blúdi od lekára k lekárovi, hromadia sa mu vyšetrenia, ktoré nik nekoordinuje a ktoré neprinášajú riešenie jeho ťažkostí. Špecialistovi – a v konečnom zmysle pacientovi – veľmi napomôže a ušetrí čas, ak odosielajúci lekár poskytne odborníkovi informácie: o priebehu ochorenia, o vykonaných vyšetreniach, o efekte (alebo neúčinnosti) doterajšej liečby. Mal by ho odoslať s predbežnou, pracovnou diagnózou a bližšie konkretizovanou požiadavkou (nielen „prosím o vyšetrenie“…).
  4. Čakanie na alergologické vyšetrenie – čo dovtedy?
    Alergie patria medzi chronické choroby s celoživotným priebehom. Účelom špecializovaného alergologického vyšetrenia nie je bezprostredne liečiť každú nádchu, dýchavicu či žihľavku, na to má pacient svojho praktického lekára, či môže využiť pohotovostné služby. Účelom odborného alergologického vyšetrenia je komplexné vyšetrenie a nastavenie liečby, ktorá je prevažne dlhodobá až celoživotná. Táto liečba má zabrániť dlhodobo nepriaznivému vývoju jeho choroby a v ideálnom prípade dosiahnuť pokojový stav, zabrániť tomu, aby príznaky vôbec vznikli. Všeobecný lekár má dnes k dispozícii širokú paletu liekov, ktoré môže predpísať bez odporúčania špecialistu; lieky odporúčané pri špecializovanom vyšetrení môže všeobecný lekár predpisovať počas šiestich mesiacov. Samozrejme, praktický lekár môže žiadať aj urgentné vyšetrenie u špecialistu, nemal by však túto možnosť zneužívať.
  5. Kto ošetruje pacienta s urgentnými prejavmi (napríklad v noci, cez víkend)?
    Pohotovostný lekár (lekárska služba prvej pomoci, rýchla či lekárska zdravotná služba, ambulancie urgentného či centrálneho príjmu).
  6. Alergológ ma odoslal na očné vyšetrenie – nerád chodím po rôznych ambulanciách, prečo to nevyriešil sám?
    Dnešná medicína je špecializovaná, čo zvyšuje jej odbornú úroveň, na druhej strane však niekedy obťažuje pacienta vyšetreniami v rôznych ambulanciách. Viaceré vyšetrenia sú však viazané na špecializáciu (či už po odbornej stránke, alebo z hľadiska používaných špecializovaných prístrojov a diagnostických metodík). Predpis viacerých liekov je viazaný na odbornú špecializáciu. Práve oko je orgánom, ktorý si niekedy – aj pri súčasnej alergii – vyžaduje veľmi dôkladné špecializované vyšetrenie očným lekárom (oftalomlógom).
  7. Ako sa vyhnúť liečbe hormónmi?
    V alergológii sa používa liečba hormónmi zo skupiny kortikosteroidov. Stále predstavujú jednu z najúčinnejších skupín liekov. Riziko ich vedľajších účinkov do značnej miery riešia lokálne (topické) preparáty. Obava z kortikoidov (kortikofóbia) je preto nie vždy namieste. Podrobnejšie vysvetlenie je v našom texte.
  8. Prečo sa stále používajú v liečbe hormóny, keď majú toľko vedľajších účinkov?
    V medicíne sa vždy zvažuje prínos a riziko každého lieku. Existujú stavy, keď riziko neliečenej choroby pre zdravie a život pacienta ďaleko prevyšuje riziko nežiaducich účinkov lieku. Je vhodné nebáť sa opýtať lekára na tento problém a prediskutovať ho s ním.
  9. Alergológ mi predpísal nosový sprej s kortikoidom. Keď ho užijem nevidím žiadny účinok, vôbec sa mi neuľaví – mám ho užívať ďalej?
    Nosový sprej s kortikoidmi sa používa pri alergickej nádche a nosových polypoch. Tento liek nie je určený na bezprostredné zmiernenie a odstránenie príznakov. Nástup jeho účinku je pozvoľný, minimálne niekoľko dní. Jeho efekt sa dosiahne niekedy až pri dlhodobom užívaní (minimálne mesiace liečby) – liečba sa neriadi bezprostrednými príznakmi. Na tlmenie bezprostredných ťažkostí sa kombinuje s ďalšími liekmi, ktoré sa však väčšinou užívajú len krátkodobo (kvapky na uvoľnenie upchatého nosa). Teda správny postup je akoby opačný, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať: kortikoidný sprej bez zjavného rýchleho efektu užívať dlhodobo, rýchlo zaberajúce kvapky len krátkodobo.
  10. Od akého veku možno vyšetriť dieťa alergológom?
    Neexistuje vekový limit na alergologické vyšetrenie, základné vyšetrenie a posúdenie stavu je možné aj u novorodenca… V útlom veku sa však nerobia všetky testy (napríklad kožné testy, spirometria), existujú však iné diagnostické metodiky, ktoré zváži vyšetrujúci lekár.
  11. Má význam alergologické vyšetrenie, za situácie keď sú kožné testy nevhodné (pri infekcii, inom ochorení)?
    Alergologické vyšetrenie, podobne ako aj iné lekárske vyšetrenie, sa vykonáva v takom stave, v akom sa pacient nachádza. Nečaká sa, pochopiteľne, na to, až bude zdravý… Nie všetky diagnostické testy sa však vykonávajú za každých okolností. Testy môžu byť skreslené až nerealizovateľné pri určitom ochorení, pod vplyvom liekov a podobne. Lekár však môže vyšetriť pacienta aj vtedy, odporúčať bezprostredné opatrenia a liečbu a naplánovať ďalší diagnostický a liečebný postup.
  12. Liečba alergie v gravidite…
    Tehotenstvo prestavuje mimoriadne citlivé obdobie v živote ženy spojené s mnohými očakávaniami ale aj obavami. Obavy o zdravý vývoj plodu vyvoláva prítomnosť chronického ochorenia a obavy z možných vedľajších účinkov liekov používaných v liečbe alergie Pri zistení gravidity je potrebné pokračovať v nastavenej pravidelnej liečbe (vrátane inhalačných kortikosteroidov pri astme, ak ich žena užíva) a čím skôr konzultovať lekára, ktorý pacientku lieči. Lekár posúdi aktuálny stav pacientky a vyjadrí sa k pokračujúcej liečbe, prípadne túto upraví.
  13. Od akého veku je možná liečba alergénom?
    Od troch až piatich rokov.
  14. Ako sa vyhnúť kontaktu s alergénom?
    Základným predpokladom je zistenie príčinného alergénu, ktorý pacientovi spôsobuje ťažkosti. Niekedy je súvislosť zjavná, inokedy však je pátranie po alergéne viac ako náročné. Navyše sa stáva, že ťažkosti, ktoré pacient prisudzuje domnelému alergénu majú inú príčinu. Kontakt s niektorými alergénmi sa dá pomerne jednoducho realizovať (vylúčenie konkrétnej potravy zo stravy, úpravy v domácom či pracovnom prostredí). Opatrenia na vylúčenie kontaktu s alergénom však často predstavujú výrazný zásah do života pacienta (obmedzenia v strave, úpravy v domácnosti, odstránenie domáceho zvieraťa, zmena profesie), čo pacient nie vždy akceptuje. S viacerými alergénmi sa kontakt úplne vylúčiť nedá (peľové zrnká či spóry plesní prenášané vzdušnými prúdmi na mnohokilometrové vzdialenosti). Riešením je patričná liečba, ktorá značnej časti pacientov umožňuje plnohodnotný život s relatívne minimálnymi obmedzeniami. Ťažisko tejto liečby je však v jej pravidelnom preventívnom užívaní (pred peľovou sezónou, niekedy celoročne, nielen pri ťažkostiach). Práve tu sa robí častá chyba, keď sa pacient lieči len vtedy keď má bezprostredné ťažkosti a čuduje sa, že liečba nie je dostatočne účinná.
  15. Prečo sa v mestách a obciach nevyrúbu všetky alergizujúce stromy (topoľ, breza)?
    Vyrúbaním drevín v okolí bydliska pacienta sa jeho problém nevyrieši. Prevažným zdrojom alergie na peľ drevín sú domáce stromy a kríky, ktoré rastú na celom území štátu a značnej časti kontinentu. Z meraní peľovej informačnej služby vieme, že ich peľ sa prenáša na desiatky kilometrov a viac. Obdobie prítomnosti peľu určitých drevín v regióne trvá viac týždňov – začína sa už skôr ako uvoľňujú peľové zrnká miestne dreviny (peľ donesený vzdušnými prúdmi z južnejších, teplejších oblastí) a pretrváva aj po skončení peľovej sezóny drevín v regióne (import peľu zo severu). Vyrúbanie pár jedincov podstatne neovplyvní peľovú situáciu v okolí, zhorší však lokálnu mikroklímu. Rôzni pacienti majú precitlivenosť na rôzne druhy peľu – peľ, ktorý pre jedného predstavuje problém, je pre iného neškodný a naopak. Mnohí pacienti sa často mylne domnievajú, že majú alergiu na peľ drevín, ktoré sú nápadné (napríklad topoľ, ktorý je vo verejnosti považovaný za jeden z hlavných alergénov je v skutočnosti paradoxne slabším a menej významným alergénom ako napríklad jelša) a testy v skutočnosti ukážu, že ich hlavným alergénom je niečo iné. Vyrúbať všetko? Dreviny majú nezastupiteľnú úlohu v životnom prostredí (úprava vlhkosti vzduchu, záchyt prachu, protihluková bariéra). Riešením alergie je správna liečba a manažment stavu a nie vybetónovanie a vyasfaltovanie krajiny.
  16. Prečo lekári nútia užívať pacientov lieky, keď nemajú ťažkosti – je za tým biznis?
    Základom liečby alergie je pravidelná preventívna liečba, ktorá sa užíva aj mimo obdobia príznakov (podľa konkrétneho ochorenia). Práve pravidelná preventívna liečba (často neškodnými a lacnejšími liekmi) zabráni zhoršeniu stavu, prechodu choroby do pokročilejšieho štádia, v ktorom sú nevyhnutné silnejšie, ťažšie a častou aj drahšie lieky. Lekári liečbu nenútia, ale odporúčajú.
  17. Prečo niektorí lekári stále očkujú ľudí, keď má očkovanie toľko škodlivých účinkov? Potvrdila mi to moja lekárka, čítal som to na internete, dokonca o tom rozprávali niektorí politici v správach…
    Otázka z oblasti medicínskych mýtov a bludov… Očkovanie patrí medzi základné medicínske postupy pri riešení infekčných ochorení. Očkovanie v mnohom zmenilo osud ľudstva, pomohlo zbaviť sa chorôb, ktoré trápili generácie a generácie ľudí, zmiernilo priebeh iných. Je paradoxom dnešnej doby, že vytvára rovnaké podmienky pre šírenie serióznych informácií ako pre šírenie bludov. Je poľutovaniahodné, ako sa na ich šírení podieľajú ľudia pri ktorých postavení a vzdelaní by sme to neočakávali. Pri opakovaných respiračných infekciách má svoje pevné miesto aj preventívna vakcinácia (proti chrípke a pneumokokom). Samozrejme, tak ako každá liečba, má svoje limity a nevyrieši automaticky každý problém s respiračnými infekciami, môže však veľmi výrazne napomôcť pri stabilizácii stavu.
  18. Zhorší odstránenie mandlí u detí priebeh alergie?
    Odstránenie mandlí (krčných alebo nosových, tonzilektómia alebo adenotómia) sa vykonáva, ako sú tieto zdrojom chronickej, inak neriešiteľnej infekcie. Dlhodobá aktívna infekcia v organizme má celý rad nepriaznivých dôsledkov, môže byť príčinou na ňu nadväzujúcich závažných ochorení (reumatické choroby, srdcové chlopňové chyby, obličkové a iné choroby). Úlohu mandlí po ich odstránení preberá lymfatické tkanivo, ktoré sa nachádza vo všetkých slizniciach v rátane nosohltanu.
  19. Ako to, že mám testy na potravinové alergény negatívne, keď mám stále ťažkosti?
    Potravinová alergia patrí medzi narastajúce zdravotné problémy v súčasnosti. Negatívne testy nevylučujú alergiu na iné potraviny, prípadne zložky a prísady v potravinách, na ktoré nie sú dostupné diagnostické testy. Mnohé látky, ktoré sa nachádzajú v potravinách spôsobujú ťažkosti aj iným mechanizmom pôsobenia ako je alergia. Navyše pribúdajú mnohé ochorenia tráviaceho traktu, ktoré nie sú alergického pôvodu (zápalové ochorenia, enzýmové poruchy a iné). Preto často používame miesto termínu potravinová alergia skôr výraz potravinová intolerancia, ktorý pokrýva širšie spektrum ochorení. Diagnostika potravinovej alergie a intolerancie býva značne náročná, nie vždy uspokojivá a nezaobíde sa bez spolupráce viacerých špecialistov (gastroenterológ, alergológ, podľa situácie ďalší špecialisti, svoje miesto má aj všeobecný praktický lekár).
  20. Vyšetrili mi potravinovú alergiu pomocou testu „potravinový detektív“ a zistili mi alergiu asi na 20 druhov potravín. Som zmätený, mám ich všetky vylúčiť zo stravy?
    Vyšetrenie špecifického IgA (komerčne niekedy označované ako „potravinový detektív“) napriek svojmu názvu nie je diagnostickou metodikou na zistenie potravinovej alergie, jeho pozitivita nie je dôkazom potravinovej alergie a výsledky sú v prípade alergie niekedy priam zavádzajúce.
  21. Mám zistenú alergiu na arašidy. Po zjedení tyčinky som mal opuch tváre a v hrdle, pritom však v zložení tyčinky podľa jej popisu arašidy neboli?
    Jednou možnosťou je, že ťažkosti boli spôsobené inou príčinou ako alergia na arašidy. Pravdepodobnejšie je však, že v tyčinke sa nachádzala prímes arašidov, ktoré v zložení neboli uvedené. Väčšina výrobcov, ktorí spracúvajú arašidy, upozorňujú na možnú prímes arašidov aj v produktoch, do ktorých ich priamo nepridávajú, avšak nemôžu vylúčiť ich kontamináciu stopovými množstvami.
  22. Neznášam mlieko, mám po ňom ťažkosti, alergológ však alergiu na mlieko nepotvrdil – prečo?
    Mnohí ľudia majú problémy s trávením mlieka a mliečnych výrobkov bez toho aby mali „pravú“ alergiu na mlieko. Pomerne častou príčinou je laktózová intolerancia, pri ktorej ide o poruchu enzýmu laktázy. Potravinovým intoleranciám nealergického pôvodu (okrem laktózovej intolerancie napríklad intolerancia lepku, celiakia, ktorá tiež nie je alergiou) sa venuje odbor gastroenterológia.
  23. Čo je to histamínová intolerancia?
    Histamínová intolerancia je porucha, pri ktorej pacientovi chýba (alebo nie je dostatočne aktívny) enzým označovaný ako diaminooxidáza (DAO). Ide o poruchu enzýmu, ktorá nie je alergiou. Tento enzým štiepi látku histamín, ktorá sa nachádza v potravinách. Ak histamín z potravín (máme ho aj vlastný vo svojom tele) prechádza do organizmu vo väčších množstvách, spôsobuje najrozličnejšie príznaky, ktoré sú niekedy podobné alergii. Ide o prejavy z oblasti tráviaceho traktu, kožné prejavy, bolesti hlavy a rôzne iné. Vyšetruje sa hladina enzýmu (DAO) v krvi, odporúča sa nízko histamínová diéta a niekedy liečba liekom s obsahom uvedeného enzýmu. Podrobné informácie sú v publikácii docenta Martina Hrubiška Histamínová intolerancia, známa neznáma. Dá sa nájsť na webovej stránke www.daosin.sk.
  24. Prečo mi alergológ povedal, že nemám alergiu na slnko, keď sa pri pobyte na slnku vyhadzujem?
    Poškodenie pokožky slnečným žiarením môže mať viaceré príčiny (stav pokožky, typ pigmentácie, prítomnosť ochorení obličiek, pečene, užívanie niektorých liekov), odborne sa označuje ako solárna dermatitída a nie je alergiou. Výraz „alergia na slnko“ sa používa veľmi často, žiaľ nesprávne, aj niektorými lekármi.
  25. Na zdravotnej karte mám napísané, že mám alergiu na penicilín, ja som ho však posledne užíval bez ťažkostí – ako to je?
    S najväčšou pravdepodobnosťou sa nejednalo o alergiu na penicilín. Lieky môžu mať rad vedľajších účinkov, ktoré nie sú prejavmi alergie. Podstatný rozdiel je v tom, že v prípade pravej alergie má byť liek (a aj celá skupina jemu príbuzných liekov) trvale vyradený z použitia u daného pacienta. Ak sa však jedná o iné vedľajšie účinky, často je možné tieto lieky v budúcnosti použiť. Preto by každá reakcia na lieky mala byť čím dôslednejšie prešetrená. Diagnostika nie je jednoduchá, venujú sa jej špecializované centrá pri niektorých alergologických alebo dermatologických ambulanciách.
  26. Moje dieťa je stále choré, ide z infekcie do infekcie. Alergológ mu nezistil alergiu ani poruchu imunity – čo mám robiť?
    Opakované infekcie, prevažne dýchacích ciest, sú častým problémom nielen detského veku. Alergici bývajú náchylnejší k infekciám, samotná alergia však nie je priamo príčinou infekcií. Vyšetrenie dostupných laboratórnych parametrov imunity pomôže odhaliť niektoré príčiny, niekedy je však diagnostika náročnejšia a vyžaduje si spoluprácu viacerých špecialistov. Veľmi často je riešením dôslednejšie využitie bežne dostupných možností. Patrí sem cielená antibiotická liečba, ak je potrebná (na základe vyšetrenia kultivácie a citlivosti z výterov z nosohltanu, zo spúta) a naopak vyhýbanie sa opakovanej necielenej antibiotickej liečbe (ktorá často nezaberie a pritom zaťažuje organizmus), domáce doliečenie, prirodzené otužovanie a v neposlednej rade preventívne očkovanie (proti chrípke, pneumokokom).