ČASTO KLADENÉ OTÁZKY
- Dá sa zabrániť vzniku alergie?
Nedá – náchylnosť k vzniku
je vrodená, geneticky podmienená. Ovplyvniť sa dá priebeh alergie – liečbou a ďalšími
opatreniami.
- Ako sa dá ovplyvniť priebeh alergie?
Predpokladom riešenia
je podrobné alergologické vyšetrenie, podľa potreby aj s ďalšími
doplňujúcimi vyšetreniami. Na základe výsledkov a vyhodnotenia stavu je
možné nasadiť správnu liečbu a navrhnúť ďalšie potrebné opatrenia
(životospráva, domáce prípadne pracovné prostredie, profesia, stravovanie…).
- Ako sa dostať na alergologické vyšetrenie?
Na alergologické
– podobne ako aj na iné špecializované vyšetrenie – odosiela pacienta ošetrujúci
lekár. Môže to byť praktický lekár, ale aj iný lekár, ktorý požaduje konkrétne
vyšetrenie. Tento lekár by mal posúdiť stav pacienta a odoslať ho cielene k patričnému
špecialistovi s konkrétnou požiadavkou. V praxi sme často svedkami toho, že
pacient blúdi od lekára k lekárovi, hromadia sa mu vyšetrenia, ktoré nik
nekoordinuje a ktoré neprinášajú riešenie jeho ťažkostí. Špecialistovi – a v konečnom
zmysle pacientovi – veľmi napomôže a ušetrí čas, ak odosielajúci lekár
poskytne odborníkovi informácie: o priebehu ochorenia, o vykonaných
vyšetreniach, o efekte (alebo neúčinnosti) doterajšej liečby. Mal by ho
odoslať s predbežnou, pracovnou diagnózou a bližšie konkretizovanou
požiadavkou (nielen „prosím o vyšetrenie“…).
- Čakanie na alergologické vyšetrenie – čo dovtedy?
Alergie
patria medzi chronické choroby s celoživotným priebehom. Účelom
špecializovaného alergologického vyšetrenia nie je bezprostredne liečiť každú
nádchu, dýchavicu či žihľavku, na to má pacient svojho praktického lekára, či
môže využiť pohotovostné služby. Účelom odborného alergologického vyšetrenia je
komplexné vyšetrenie a nastavenie liečby, ktorá je prevažne dlhodobá až
celoživotná. Táto liečba má zabrániť dlhodobo nepriaznivému vývoju jeho choroby
a v ideálnom prípade dosiahnuť pokojový stav, zabrániť tomu, aby
príznaky vôbec vznikli. Všeobecný lekár má dnes k dispozícii širokú paletu
liekov, ktoré môže predpísať bez odporúčania špecialistu; lieky odporúčané pri
špecializovanom vyšetrení môže všeobecný lekár predpisovať počas šiestich
mesiacov. Samozrejme, praktický lekár môže žiadať aj urgentné vyšetrenie u špecialistu,
nemal by však túto možnosť zneužívať.
- Kto ošetruje pacienta s urgentnými prejavmi (napríklad v noci,
cez víkend)?
Pohotovostný lekár (lekárska služba prvej pomoci,
rýchla či lekárska zdravotná služba, ambulancie urgentného či centrálneho
príjmu).
- Alergológ ma odoslal na očné vyšetrenie – nerád chodím po rôznych
ambulanciách, prečo to nevyriešil sám?
Dnešná medicína je
špecializovaná, čo zvyšuje jej odbornú úroveň, na druhej strane však niekedy
obťažuje pacienta vyšetreniami v rôznych ambulanciách. Viaceré vyšetrenia
sú však viazané na špecializáciu (či už po odbornej stránke, alebo z hľadiska
používaných špecializovaných prístrojov a diagnostických metodík). Predpis
viacerých liekov je viazaný na odbornú špecializáciu. Práve oko je orgánom,
ktorý si niekedy – aj pri súčasnej alergii – vyžaduje veľmi dôkladné
špecializované vyšetrenie očným lekárom (oftalomlógom).
- Ako sa vyhnúť liečbe hormónmi?
V alergológii sa používa
liečba hormónmi zo skupiny kortikosteroidov. Stále predstavujú jednu z najúčinnejších
skupín liekov. Riziko ich vedľajších účinkov do značnej miery riešia
lokálne (topické) preparáty. Obava z kortikoidov (kortikofóbia) je preto
nie vždy namieste. Podrobnejšie vysvetlenie je v našom texte.
- Prečo sa stále používajú v liečbe hormóny, keď majú toľko
vedľajších účinkov?
V medicíne sa vždy zvažuje prínos a riziko
každého lieku. Existujú stavy, keď riziko neliečenej choroby pre zdravie a život
pacienta ďaleko prevyšuje riziko nežiaducich účinkov lieku. Je vhodné nebáť sa
opýtať lekára na tento problém a prediskutovať ho s ním.
- Alergológ mi predpísal nosový sprej s kortikoidom. Keď ho užijem
nevidím žiadny účinok, vôbec sa mi neuľaví – mám ho užívať
ďalej?
Nosový sprej s kortikoidmi sa používa pri alergickej
nádche a nosových polypoch. Tento liek nie je určený na bezprostredné
zmiernenie a odstránenie príznakov. Nástup jeho účinku je pozvoľný,
minimálne niekoľko dní. Jeho efekt sa dosiahne niekedy až pri dlhodobom užívaní
(minimálne mesiace liečby) – liečba sa neriadi bezprostrednými príznakmi. Na
tlmenie bezprostredných ťažkostí sa kombinuje s ďalšími liekmi, ktoré sa
však väčšinou užívajú len krátkodobo (kvapky na uvoľnenie upchatého nosa). Teda
správny postup je akoby opačný, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať: kortikoidný
sprej bez zjavného rýchleho efektu užívať dlhodobo, rýchlo zaberajúce kvapky len
krátkodobo.
- Od akého veku možno vyšetriť dieťa alergológom?
Neexistuje
vekový limit na alergologické vyšetrenie, základné vyšetrenie a posúdenie
stavu je možné aj u novorodenca… V útlom veku sa však nerobia všetky
testy (napríklad kožné testy, spirometria), existujú však iné diagnostické
metodiky, ktoré zváži vyšetrujúci lekár.
- Má význam alergologické vyšetrenie, za situácie keď sú kožné testy
nevhodné (pri infekcii, inom ochorení)?
Alergologické
vyšetrenie, podobne ako aj iné lekárske vyšetrenie, sa vykonáva v takom
stave, v akom sa pacient nachádza. Nečaká sa, pochopiteľne, na to, až bude
zdravý… Nie všetky diagnostické testy sa však vykonávajú za každých okolností.
Testy môžu byť skreslené až nerealizovateľné pri určitom ochorení, pod vplyvom
liekov a podobne. Lekár však môže vyšetriť pacienta aj vtedy, odporúčať
bezprostredné opatrenia a liečbu a naplánovať ďalší diagnostický a liečebný
postup.
- Liečba alergie v gravidite…
Tehotenstvo prestavuje
mimoriadne citlivé obdobie v živote ženy spojené s mnohými
očakávaniami ale aj obavami. Obavy o zdravý vývoj plodu vyvoláva prítomnosť
chronického ochorenia a obavy z možných vedľajších účinkov liekov
používaných v liečbe alergie Pri zistení gravidity je potrebné pokračovať v nastavenej
pravidelnej liečbe (vrátane inhalačných kortikosteroidov pri astme, ak ich žena
užíva) a čím skôr konzultovať lekára, ktorý pacientku lieči. Lekár posúdi
aktuálny stav pacientky a vyjadrí sa k pokračujúcej liečbe, prípadne
túto upraví.
- Od akého veku je možná liečba alergénom?
Od troch až piatich
rokov.
- Ako sa vyhnúť kontaktu s alergénom?
Základným
predpokladom je zistenie príčinného alergénu, ktorý pacientovi spôsobuje
ťažkosti. Niekedy je súvislosť zjavná, inokedy však je pátranie po alergéne viac
ako náročné. Navyše sa stáva, že ťažkosti, ktoré pacient prisudzuje domnelému
alergénu majú inú príčinu. Kontakt s niektorými alergénmi sa dá pomerne
jednoducho realizovať (vylúčenie konkrétnej potravy zo stravy, úpravy v domácom
či pracovnom prostredí). Opatrenia na vylúčenie kontaktu s alergénom však často
predstavujú výrazný zásah do života pacienta (obmedzenia v strave, úpravy v domácnosti,
odstránenie domáceho zvieraťa, zmena profesie), čo pacient nie vždy akceptuje. S viacerými
alergénmi sa kontakt úplne vylúčiť nedá (peľové zrnká či spóry plesní prenášané
vzdušnými prúdmi na mnohokilometrové vzdialenosti). Riešením je patričná liečba,
ktorá značnej časti pacientov umožňuje plnohodnotný život s relatívne
minimálnymi obmedzeniami. Ťažisko tejto liečby je však v jej pravidelnom
preventívnom užívaní (pred peľovou sezónou, niekedy celoročne, nielen pri
ťažkostiach). Práve tu sa robí častá chyba, keď sa pacient lieči len vtedy keď
má bezprostredné ťažkosti a čuduje sa, že liečba nie je dostatočne účinná.
- Prečo sa v mestách a obciach nevyrúbu všetky alergizujúce
stromy (topoľ, breza)?
Vyrúbaním drevín v okolí bydliska
pacienta sa jeho problém nevyrieši. Prevažným zdrojom alergie na peľ drevín sú
domáce stromy a kríky, ktoré rastú na celom území štátu a značnej
časti kontinentu. Z meraní peľovej informačnej služby vieme, že ich peľ sa
prenáša na desiatky kilometrov a viac. Obdobie prítomnosti peľu určitých
drevín v regióne trvá viac týždňov – začína sa už skôr ako uvoľňujú peľové
zrnká miestne dreviny (peľ donesený vzdušnými prúdmi z južnejších,
teplejších oblastí) a pretrváva aj po skončení peľovej sezóny drevín v regióne
(import peľu zo severu). Vyrúbanie pár jedincov podstatne neovplyvní peľovú
situáciu v okolí, zhorší však lokálnu mikroklímu. Rôzni pacienti majú
precitlivenosť na rôzne druhy peľu – peľ, ktorý pre jedného predstavuje problém,
je pre iného neškodný a naopak. Mnohí pacienti sa často mylne domnievajú,
že majú alergiu na peľ drevín, ktoré sú nápadné (napríklad topoľ, ktorý je vo
verejnosti považovaný za jeden z hlavných alergénov je v skutočnosti
paradoxne slabším a menej významným alergénom ako napríklad jelša) a testy
v skutočnosti ukážu, že ich hlavným alergénom je niečo iné. Vyrúbať všetko?
Dreviny majú nezastupiteľnú úlohu v životnom prostredí (úprava vlhkosti
vzduchu, záchyt prachu, protihluková bariéra). Riešením alergie je správna
liečba a manažment stavu a nie vybetónovanie a vyasfaltovanie
krajiny.
- Prečo lekári nútia užívať pacientov lieky, keď nemajú ťažkosti – je za
tým biznis?
Základom liečby alergie je pravidelná preventívna
liečba, ktorá sa užíva aj mimo obdobia príznakov (podľa konkrétneho ochorenia).
Práve pravidelná preventívna liečba (často neškodnými a lacnejšími liekmi)
zabráni zhoršeniu stavu, prechodu choroby do pokročilejšieho štádia, v ktorom
sú nevyhnutné silnejšie, ťažšie a častou aj drahšie lieky. Lekári liečbu
nenútia, ale odporúčajú.
- Prečo niektorí lekári stále očkujú ľudí, keď má očkovanie toľko
škodlivých účinkov? Potvrdila mi to moja lekárka, čítal som to na internete,
dokonca o tom rozprávali niektorí politici
v správach…
Otázka z oblasti medicínskych mýtov a
bludov… Očkovanie patrí medzi základné medicínske postupy pri riešení infekčných
ochorení. Očkovanie v mnohom zmenilo osud ľudstva, pomohlo zbaviť sa
chorôb, ktoré trápili generácie a generácie ľudí, zmiernilo priebeh iných.
Je paradoxom dnešnej doby, že vytvára rovnaké podmienky pre šírenie serióznych
informácií ako pre šírenie bludov. Je poľutovaniahodné, ako sa na ich šírení
podieľajú ľudia pri ktorých postavení a vzdelaní by sme to neočakávali. Pri
opakovaných respiračných infekciách má svoje pevné miesto aj preventívna
vakcinácia (proti chrípke a pneumokokom). Samozrejme, tak ako každá liečba,
má svoje limity a nevyrieši automaticky každý problém s respiračnými
infekciami, môže však veľmi výrazne napomôcť pri stabilizácii stavu.
- Zhorší odstránenie mandlí u detí priebeh alergie?
Odstránenie
mandlí (krčných alebo nosových, tonzilektómia alebo adenotómia) sa vykonáva, ako
sú tieto zdrojom chronickej, inak neriešiteľnej infekcie. Dlhodobá aktívna
infekcia v organizme má celý rad nepriaznivých dôsledkov, môže byť príčinou
na ňu nadväzujúcich závažných ochorení (reumatické choroby, srdcové chlopňové
chyby, obličkové a iné choroby). Úlohu mandlí po ich odstránení preberá
lymfatické tkanivo, ktoré sa nachádza vo všetkých slizniciach v rátane
nosohltanu.
- Ako to, že mám testy na potravinové alergény negatívne, keď mám stále
ťažkosti?
Potravinová alergia patrí medzi narastajúce zdravotné
problémy v súčasnosti. Negatívne testy nevylučujú alergiu na iné potraviny,
prípadne zložky a prísady v potravinách, na ktoré nie sú dostupné
diagnostické testy. Mnohé látky, ktoré sa nachádzajú v potravinách
spôsobujú ťažkosti aj iným mechanizmom pôsobenia ako je alergia. Navyše
pribúdajú mnohé ochorenia tráviaceho traktu, ktoré nie sú alergického pôvodu
(zápalové ochorenia, enzýmové poruchy a iné). Preto často používame miesto
termínu potravinová alergia skôr výraz potravinová intolerancia, ktorý pokrýva
širšie spektrum ochorení. Diagnostika potravinovej alergie a intolerancie
býva značne náročná, nie vždy uspokojivá a nezaobíde sa bez spolupráce
viacerých špecialistov (gastroenterológ, alergológ, podľa situácie ďalší
špecialisti, svoje miesto má aj všeobecný praktický lekár).
- Vyšetrili mi potravinovú alergiu pomocou testu „potravinový detektív“ a zistili
mi alergiu asi na 20 druhov potravín. Som zmätený, mám ich všetky vylúčiť zo
stravy?
Vyšetrenie špecifického IgA (komerčne niekedy označované
ako „potravinový detektív“) napriek svojmu názvu nie je diagnostickou metodikou
na zistenie potravinovej alergie, jeho pozitivita nie je dôkazom potravinovej
alergie a výsledky sú v prípade alergie niekedy priam zavádzajúce.
- Mám zistenú alergiu na arašidy. Po zjedení tyčinky som mal opuch tváre a v hrdle,
pritom však v zložení tyčinky podľa jej popisu arašidy neboli?
Jednou
možnosťou je, že ťažkosti boli spôsobené inou príčinou ako alergia na arašidy.
Pravdepodobnejšie je však, že v tyčinke sa nachádzala prímes arašidov,
ktoré v zložení neboli uvedené. Väčšina výrobcov, ktorí spracúvajú arašidy,
upozorňujú na možnú prímes arašidov aj v produktoch, do ktorých ich priamo
nepridávajú, avšak nemôžu vylúčiť ich kontamináciu stopovými množstvami.
- Neznášam mlieko, mám po ňom ťažkosti, alergológ však alergiu na mlieko
nepotvrdil – prečo?
Mnohí ľudia majú problémy s trávením
mlieka a mliečnych výrobkov bez toho aby mali „pravú“ alergiu na mlieko.
Pomerne častou príčinou je laktózová intolerancia, pri ktorej ide o poruchu
enzýmu laktázy. Potravinovým intoleranciám nealergického pôvodu (okrem
laktózovej intolerancie napríklad intolerancia lepku, celiakia, ktorá tiež nie
je alergiou) sa venuje odbor gastroenterológia.
- Čo je to histamínová intolerancia?
Histamínová intolerancia
je porucha, pri ktorej pacientovi chýba (alebo nie je dostatočne aktívny) enzým
označovaný ako diaminooxidáza (DAO). Ide o poruchu enzýmu, ktorá nie je
alergiou. Tento enzým štiepi látku histamín, ktorá sa nachádza v potravinách.
Ak histamín z potravín (máme ho aj vlastný vo svojom tele) prechádza do
organizmu vo väčších množstvách, spôsobuje najrozličnejšie príznaky, ktoré sú
niekedy podobné alergii. Ide o prejavy z oblasti tráviaceho traktu,
kožné prejavy, bolesti hlavy a rôzne iné. Vyšetruje sa hladina enzýmu (DAO)
v krvi, odporúča sa nízko histamínová diéta a niekedy liečba liekom s obsahom
uvedeného enzýmu. Podrobné informácie sú v publikácii docenta Martina
Hrubiška Histamínová intolerancia, známa neznáma. Dá sa nájsť na webovej stránke www.daosin.sk.
- Prečo mi alergológ povedal, že nemám alergiu na slnko, keď sa pri pobyte
na slnku vyhadzujem?
Poškodenie pokožky slnečným žiarením
môže mať viaceré príčiny (stav pokožky, typ pigmentácie, prítomnosť ochorení
obličiek, pečene, užívanie niektorých liekov), odborne sa označuje ako solárna
dermatitída a nie je alergiou. Výraz „alergia na slnko“ sa používa veľmi
často, žiaľ nesprávne, aj niektorými lekármi.
- Na zdravotnej karte mám napísané, že mám alergiu na penicilín, ja
som ho však posledne užíval bez ťažkostí – ako to je?
S najväčšou
pravdepodobnosťou sa nejednalo o alergiu na penicilín. Lieky môžu mať rad
vedľajších účinkov, ktoré nie sú prejavmi alergie. Podstatný rozdiel je v tom,
že v prípade pravej alergie má byť liek (a aj celá skupina jemu príbuzných
liekov) trvale vyradený z použitia u daného pacienta. Ak sa však jedná
o iné vedľajšie účinky, často je možné tieto lieky v budúcnosti
použiť. Preto by každá reakcia na lieky mala byť čím dôslednejšie prešetrená.
Diagnostika nie je jednoduchá, venujú sa jej špecializované centrá pri
niektorých alergologických alebo dermatologických ambulanciách.
- Moje dieťa je stále choré, ide z infekcie do infekcie. Alergológ mu
nezistil alergiu ani poruchu imunity – čo mám robiť?
Opakované
infekcie, prevažne dýchacích ciest, sú častým problémom nielen detského veku.
Alergici bývajú náchylnejší k infekciám, samotná alergia však nie je priamo
príčinou infekcií. Vyšetrenie dostupných laboratórnych parametrov imunity pomôže
odhaliť niektoré príčiny, niekedy je však diagnostika náročnejšia a vyžaduje
si spoluprácu viacerých špecialistov. Veľmi často je riešením dôslednejšie
využitie bežne dostupných možností. Patrí sem cielená antibiotická liečba, ak je
potrebná (na základe vyšetrenia kultivácie a citlivosti z výterov z
nosohltanu, zo spúta) a naopak vyhýbanie sa opakovanej necielenej
antibiotickej liečbe (ktorá často nezaberie a pritom zaťažuje organizmus),
domáce doliečenie, prirodzené otužovanie a v neposlednej rade
preventívne očkovanie (proti chrípke, pneumokokom).